PORADENSTVO
ZELENÁ DOMÁCNOSTIAM
Pitná voda je nevyhnutná a pitnú vodu potrebujú všetci: rastliny, zvieratá a samozrejme tiež ľudia. Priemerne obyvateľ rodinného domu spotrebuje za deň zhruba 250 litrov pitnej vody.
Rozvodu vody do domu treba venovať osobitú pozornosť a preto je pred jeho inštaláciou potrebné vypracovať kvalitný projekt. Takýto projekt zachytáva úsek vodovodného rozvodu od hlavného domového uzáveru až po posledný výtok armatúry.
Hygiena je veda o ochrane pred chorobami, baktériami legionella a ochrane a upevňovaní zdravia. Hygiena pitnej vody znamená bezpečnú vodu z vodovodu, ktorá nepredstavuje žiadne významné riziko pre zdravie počas celej životnosti spotreby, ako je definované v pokynoch. Pitná voda je najdôležitejším prvkom života. Zaistenie toho, že zostane v hygienicky bezchybnom stave (kvalita vody) – v celom rozsahu od hlavného rozvodu až po výtokové miesto – je našou zodpovednosťou, preto podporujeme projektantov, inštalatérov a správcovské spoločnosti.
Aby sa zabránilo tvorbe biofilmu, je potrebné navrhnúť čo možno najkratšie trasy rozvodov pitnej vody. S bytovými stanicami tepla je príprava teplej vody riešená okamžite podľa požiadavky.
Udržiavajte správnu
teplotu vody!
Studená voda by mala mať menej ako 25 °C.
Teplá voda by mala mať viacej ako 55 °C.
Technológia a konštrukčné metódy potrubia Uponor pomáhajú udržiavať teplotu vody pod 25 °C a zabraňujú zahrievaniu v prívodnom potrubí studenej vody.
Inštalácie zásobovania pitnou vodou sa musia plánovať tak, aby sa zabezpečila dostatočná výmena vody každých 72 hodín/minimálne každých 7 dní. Nízky obsah vody a prevádzka bez stagnácie
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou 247/2017 účinný od 01.04.2018
Plastové materiály
Kvalita vody a mikrobiológia
Pitná voda nie je sterilná. Obsahuje organizmy, ktoré sa môžu rozmnožovať vo vodovodnom potrubí a v zariadeniach v budovách, aj keď je obsah živín nízky. Patogény môžu byť prítomné v príslušných koncentráciách, ak sa vyskytnú chyby počas návrhu, výstavby, spustenia alebo prevádzky.Treba pritom rozlišovať medzi samotnou vodou a povrchmi kolonizovanými mikroorganizmami, ktoré sú v kontakte s vodou. Najvyššia koncentrácia mikroorganizmov sa nachádza práve na týchto povrchoch vo forme biofilmu.Biofilmy môžu zároveň podporovať rast patogénov, ako sú napríklad legionelly, atypické mykobaktérie, pseudomonády a iné heterotrofné baktérie. Legionella pneumophila je známym pôvodcom atypickej pneumónie alebo Pontiackej horúčky (Legionelózy).Jediný spôsob infekcie, ktorý bol doteraz známy, je inhalácia kontaminovaného aerosólu do pľúc. V súčasnosti sa aj klimatizačné a chladiace systémy s odparovaním, ako napríklad otvorené chladiace veže, fontány, umývačky áut a vírivé vane, považujú za rizikové, pretože sa nimi šíria kontaminované aerosóly.Pseudomonas aeruginosa môže byť tiež problémom v oblasti studenej pitnej vody, spôsobuje napríklad infekcie rán. Na to, aby sa nadmerne množili, musia mať všetky mikroorganizmy vhodné životné podmienky. Aj dlhá stagnácia pitnej vody vnútri zariadenia podporuje šírenie mikroorganizmov.Počas stagnácie sa studená pitná voda zvyčajne ohrieva a ohriata pitná voda sa ochladzuje, čo umožňuje baktériám dostať sa do svojho preferovaného teplotného rozsahu. Legionelly patria medzi najdôležitejšie zdroje environmentálnych infekcií vo všetkých budovách, najmä v zariadeniach s centralizovaným systémom ohrevu vody.Ich preferovaný biotop je stojatá voda (napr. v potrubiach a zásobníkoch), kde sa môžu najlepšie množiť pri teplotách medzi 25 až 50 °C. Maximálnu rýchlosť nárastu (kolonizácie) legionelly v závislosti od teploty vody predstavuje červená čiara na obr. 1.Z praktických skúseností je tiež známe, že výskyt legionelly je veľmi zriedkavý pri teplotách pitnej vody pod 20 °C. V rozvodoch teplej vody sa preukázalo ako obzvlášť účinné trvalé zvýšenie teploty teplej vody nad 55 °C v celom systéme.
Stagnácia, použitie nevhodných materiálov, nevhodná kombinácia materiálov a nesprávne navrhnutá prevádzka vedú k množeniu mikroorganizmov alebo k zvýšenej koncentrácii látok uvoľnených z inštalovaných materiálov. Stojaca voda vždy podlieha chemickým, fyzikálnym a mikrobiologickým zmenám. Vzhľadom na to, že spotrebiteľ nemôže tieto zmeny v individuálnom prípade vyhodnotiť, odporúča sa preventívne zabezpečiť, aby sa voda, ktorá v zariadení na dodávku vody stagnovala dlhšie časové obdobie, nikdy nepoužila na prípravu detskej potravy. Pri ohreve vody sa mení aj jej kvalita. Inkrustácia je spôsobená najmä prítomnosťou vápenatých a horečnatých solí, pričom zvyšujúcou sa teplotou vody rýchlo narastá. Najčastejšie ide o inkrustácie z uhličitanu vápenatého, ktoré spôsobujú problémy výmenníkom tepla – znižuje sa ich účinnosť a sťažuje sa odstraňovanie baktérií (biofilmu), ktoré sa usadzujú a rastú na povrchoch potrubí a zariadení v kontakte s vodou.
V dôsledku série elektrochemických reakcií medzi vodou, rozpusteným kyslíkom a kovovými povrchmi vzniká korózia. Jej proces je spôsobený oxidačno-redukčnými reakciami, pričom vznikajú oxidy kovov. Primárnym zdravotným problémom je možnosť zvýšenej hladiny kovových iónov, napr. železa, olova alebo medi v pitnej vode.Koncentrácie kovov, olova, medi a niklu vo vzorkách pitnej vody odobratých z odberného miesta spotrebiteľa závisia predovšetkým od nasledujúcich ovplyvňujúcich faktorov, z ktorých najvýznamnejšie sú:
● chemické a fyzikálne vlastnosti pitnej vody,
● materiály vodovodov a zdravotnotechnických zariadení v budovách,
● návrh trasovania a svetlosti potrubia vodovodov, systémové riešenia vnútorných rozvodov,
● prevádzkové podmienky (časy prúdenia a stagnácie pitnej vody, správanie sa spotrebiteľov a pod.),
● vek inštalácie potrubí a zariadení pitnej vody.
V dôsledku silných tlakov investorov na inštaláciu lacnejších potrubí vodovodu sa aj v súčasnosti stretávame s použitím nevhodných materiálov na rozvody pitnej vody v budovách. Ďalším negatívnym aspektom je znižovanie tepelnej energie na ohrev vody, často sa teplota teplej vody znižuje z požadovaných 60 až 70 °C v zásobníkových ohrievačoch na 50 až 45 °C.Studená pitná voda sa v dôsledku prehrievania stáva „vlažnou“, často s teplotou nad 25 °C, čo z hygienického hľadiska zvyšuje riziko. Problematické sú rozvody pitnej a ohriatej vody, ktoré sa nepravidelne preplachujú, resp. stagnujú, ako napríklad v budovách škôl počas prázdnin, v hoteloch, penziónoch, nemocniciach a v budovách sezónneho cestovného ruchu.Pravidelná údržba rozvodov pitnej vody však dosiaľ, žiaľ, nie je ukotvená vo vedomí užívateľov objektov. Aj na základné úkony, ako sú napríklad údržba a prečistenie filtra, sa bežne zabúda aj desaťročia.Zvyšovanie povedomia prevádzkovateľov budov a dialóg so všetkými zainteresovanými stranami, ako aj analýza potrieb a správania sa užívateľov tak predstavujú prvé kroky k dosiahnutiu požadovanej dobrej kvality pitnej vody v budove.
doc. Ing. Jana Peráčková, PhD.
Autorka pôsobí na Katedre technických zariadení budov SvF STU v Bratislave.
Recenzoval: prof. Ing. Ján Ilavský, PhD.
Obrázky: autorka
Článok bol spracovaný v rámci projektov VEGA č. 1/0807/17 a VEGA č.1/0847/18.
created with
WordPress Website Builder .