KÚRENIE - VODA - PLYN - SOLÁR

PORADENSTVO

ZELENÁ DOMÁCNOSTIAM

Hygienická logika

HYGIENICKY NEZÁVADNÉ ROZVODY VODY (PITNEJ) Z HĽADISKA ZDRAVIA I KVALITY ŽIVOTA SÚ ÚPLNE NEVYHNUTNÝMI. INFRAŠTRUKTÚRA ROZVODOV (ROZVODY VODY) A PITNÁ VODA JE ČASTO VO VEĽMI ZLOM STAVE A JE POTREBNÉ JU VYLEPŠIŤ.  HYGIENICKÁ  NEZÁVADNOSŤ JE ABSOLÚTNE KĽÚČOVA PRE VŠETKY TYPY BUDOV. STAVBÁRI, MAJITELIA NEHNUTELNOSTÍ
A PREVÁDZKOVATELIA SÚ ZODPOVEDNÍ ZA HYGIENU PITNEJ VODY A ZA TO, ŽE ROZVODY VODY (pitnej) ZODPOVEDAJÚ ZAKNONNÝM POŽIADAVKÁM.

Z technického hľadiska musíme okrem správne navrhnutého materiálu zabezpečiť, aby:
voda v potrubí neustále prúdila bez dlhšej stagnácie – v celom systéme sa musí voda vymeniť minimálne 1× za týždeň,bola teplota studenej vody maximálne 25 °C, teplota teplej vody (TV) minimálne 55 °C, bola rýchlosť prúdenia pri danom materiáli (z hľadiska hlučnosti) optimálna a aby sa zbytočne nezväčšoval priemer potrubia. Z hľadiska hygieny pitnej vody by bola ideálna nepretržitá prevádzka budovy a pravidelný odber vody zo všetkých výtokových armatúr. Za týchto podmienok voda vždy zostáva v pohybe, takže nehrozí nebezpečenstvo stagnácie. Takéto ideálne podmienky však väčšinou nenájdeme.Často sa vyskytujú fázy niekoľkých dní, týždňov, alebo dokonca mesiacov, v ktorých sa budova alebo jej časti nepravidelne alebo veľmi málo používajú.

Výsledné hygienické riziká sa dajú znížiť správnym technickým riešením, pravidelnou prevádzkou, dobrou údržbou, investíciami do technológií, alebo dokonca odstránením nepotrebných odberných miest. o si však vyžaduje dobrú koordináciu medzi investorom, vlastníkom, správcom, prevádzkovateľom, projektantom a inštalatérom, pričom je dôležité kontrolovať konflikty záujmov jednotlivých zúčastnených profesií a ich ciele tak, aby hygiena vody v budove nebola ohrozená.V rámci vybraných rozdielnych prevádzkových častí v budove  môžeme navrhnúť príslušné opatrenia. V zelených oblastiach, kde sú užívatelia každý deň a pravidelne používajú výtokové armatúry, je riziko bakteriálnej kontaminácie v pitnej vode nízke. Môže sa však zvýšiť počas niekoľkodňovej neprítomnosti (sviatky, dovolenky a pod.). V tomto prípade sa odporúča prepláchnutie všetkých armatúr na studenú aj teplú vodu 1× za týždeň ručne alebo automaticky [11]. V častiach budovy označených žltou farbou sa odberné miesta používajú nepravidelne, preto sa z dôvodu zvýšeného rizika ohrozenia zdravia odporúča: 
- prepláchnutie všetkých armatúr na studenú aj teplú vodu 1× za týždeň (ručne alebo automaticky),
- uzavretie domového prívodu vody (v 1. PP) a vyprázdnenie rozvodov studenej aj teplej vody​.
V oblastiach označených červenou farbou nie je jasné, čo sa bude používať, kedy a koľko. Pri týchto odberných miestach pitnej vody je veľmi vysoké hygienické riziko, obzvlášť kritická je studená voda. Prehrievanie vody na 25 až 35 °C v letných mesiacoch je bežné a treba sa mu vyhnúť. Odporúčajú sa preto tieto opatrenia: 
- výtokové ventily a armatúry inštalovať len tam, kde je to potrebné, voda sa často môže odoberať aj z priľahlej miestnosti,
- ak to nie je možné, príslušné rozvody uzavrieť a vyprázdniť,
- ak to nie je možné, pravidelne ich preplachovať, a to ručne alebo automaticky.

Záver

V dôsledku silných tlakov investorov na inštaláciu lacnejších potrubí vodovodu sa aj v súčasnosti stretávame s použitím nevhodných materiálov na rozvody pitnej vody v budovách. Ďalším negatívnym aspektom je znižovanie tepelnej energie na ohrev vody, často sa teplota teplej vody znižuje z požadovaných 60 až 70 °C v zásobníkových ohrievačoch na 50 až 45 °C.Studená pitná voda sa v dôsledku prehrievania stáva „vlažnou“, často s teplotou nad 25 °C, čo z hygienického hľadiska zvyšuje riziko. Problematické sú rozvody pitnej a ohriatej vody, ktoré sa nepravidelne preplachujú, resp. stagnujú, ako napríklad v budovách škôl počas prázdnin, v hoteloch, penziónoch, nemocniciach a v budovách sezónneho cestovného ruchu.Pravidelná údržba rozvodov pitnej vody však dosiaľ, žiaľ, nie je ukotvená vo vedomí užívateľov objektov. Aj na základné úkony, ako sú napríklad údržba a prečistenie filtra, sa bežne zabúda aj desaťročia.Zvyšovanie povedomia prevádzkovateľov budov a dialóg so všetkými zainteresovanými stranami, ako aj analýza potrieb a správania sa užívateľov tak predstavujú prvé kroky k dosiahnutiu požadovanej dobrej kvality pitnej vody v budove.

doc. Ing. Jana Peráčková, PhD.
Autorka pôsobí na Katedre technických zariadení budov SvF STU v Bratislave.
Recenzoval: prof. Ing. Ján Ilavský, PhD.
Obrázky: autorka
Článok bol spracovaný v rámci projektov VEGA č. 1/0807/17 a VEGA č.1/0847/18.